O krátke 4 mesiace nás čakajú prezidentské voľby. Možno sa bude s termínom volieb ešte špekulovať, manipulovať, do toho prídu sviatky a dni pokoja – stále však máme pred sebou najviac štyri mesiace do volieb.

A v nich pôjde v zásade o tieto tri hlavné možnosti pre občanov Slovenska:

Buď sa stane prezidentom kandidát politický, stranícky, a bude to kandidát vládnej koalície zo strany Smer.

Alebo sa stane prezidentom predstaviteľ extrému.

Alebo sa stane prezidentom nadstranícky demokrat, politicky nezávislý a nestranný, ktorý uchráni úrad prezidenta pre slušnosť, službu občanom a službu Slovensku.

Už sú dnes známe mená v podstate všetkých potenciálnych kandidátov. Osobne som presvedčený, že kandidovať bude aj minister zahraničných vecí – a stane sa bezpochyby vážnym súperom. V kampani bude vyzdvihovať svoje skúsenosti, bude hovoriť o zahraničnej politike – no nech bude hovoriť o čomkoľvek, bude to v žargóne ľudí zo Smeru predovšetkým “Náš Človek v Paláci”, so všetkým čo k tomu patrí.

S výnimkou takéhoto kandidáta, ktorý vstúpi do kampane z vládnej alebo inej štátnej funkcie a svoje postavenie bude môcť zneužívať na kampaň, možnosti všetkých ostatných kandidátov sú limitované, vrátane možností viesť veľkú a nákladnú kampaň. Pritom aj nedávne komunálne voľby ukázali, že výdavky niektorých kandidátov na primátora iba v Bratislave sa blížili k sume, ktorú podľa zákona môže kandidát na prezidenta vynaložiť na kampaň na celom Slovensku. A to nehovorím o čase, ktorý tí najvážnejší kandidáti venovali kampani: bolo to oveľa viac než 4 mesiace.

Upozorňujem na toto všetko preto, lebo už nemáme veľa času na váhanie, na taktizovanie. Vyzval som demokratické sily, aby sme spojili sily. Aby sme už dlho nečakali, neváhali, a aby sme do zápasu o úrad prezidenta išli spoločne. Aby sme tým prispeli k zápasu o charakter štátu, ktorý sa na Slovensku znovu rozhorel. Aby nám úrad prezidenta neukradli, aby nám ho nasledujúcich 5 rokov neuzneužívali, aby sme úrad prezidenta ustrážili pre slušnosť, pre poctivosť, pre dobré úmysly, pre demokraciu na Slovensku a pre Slovensko v Európe.

Vážim si napríklad Františka Mikloška, ale obaja nemôžeme postúpiť do druhého kola. Vážim si Zuzanu Čaputovú, ale obaja iste nepostúpime do druhého kola. Vážim si Veroniku Remišovú, ale nemyslím si, že odkladať rozhodnutie a vstúpiť do kampane 2-3 mesiace pred voľbami môže priniesť úspech. Aj pán Krajniak má zaujímavé myšlienky, ale myslím, že ani on nechce v úrade prezidenta kandidáta Smeru – alebo napríklad sudcu Harabina.

A nepreceňujem ani svoje sily. Vo všetkých dostupných prieskumoch som v skupine demokratických kandidátov na čele. Pokiaľ však bude každý z nás taktizovať o prvom kole, do druhého môžeme prísť vyčerpaní – ba dokonca doňho potom nepostúpi nikto z nás. Ľudia, ktorí chcú lepšie a spravodlivejšie Slovensko, od nás očakávajú, aby sme sa spojili, a nie si hrali každý svoju hru. Župné a komunálne voľby položili základ pre takú potrebnú zmenu aj preto, lebo ľudia a politici na strane zmeny spolupracovali. Som presvedčený, že do Nového roku by sme mali ísť s posolstvom:

Spájame sily, aby sa stal prezidentom nadstranícky demokrat, politicky nezávislý a nestranný, ktorý uchráni úrad prezidenta pre slušnosť, službu občanom a službu Slovensku.

Prečítajte si môj program