Verím v lepšie Slovensko

Do prezidentskej kampane som vstupoval s čistými úmyslami. Mojou ambíciou bolo, aby Slovensko malo slušného a rozumného prezidenta, ktorý bude stáť na strane pravdy a bude pomáhať občanom v mnohých dôležitých oblastiach. Keď som 17. novembra povedal, že nastal čas spojiť sily, povedal som to z viacerých dôvodov:

Povedal som to preto, lebo som bol – a stále som – presvedčený, že už do prvého kola má ísť jeden demokratický kandidát s čo najširšou podporou, aby sme prezidentský úrad neprenechali kandidátovi Smeru alebo Mečiarovmu človeku. Som totiž presvedčený, že stále nemáme luxus, aby sme v druhom kole vyberali medzi dvomi dobrými kandidátmi a stále reálne hrozí, že budeme musieť vyberať medzi dvomi zlými. Toto som mal vždy na pamäti v mojej kampani a myslím na to aj v tejto chvíli.

Druhý, rovnako podstatný dôvod bol, že som chcel predísť tomu, aby sa demokratickí kandidáti medzi sebou niekoľko mesiacov okopávali, aby sa prehlbovali zákopy medzi tábormi priaznivcov, aby do tejto voľby zasiahli emócie, ktoré môžu byť aj úprimné, ale veľmi kontraproduktívne. Tohto som sa po celý čas držal, na svojich súperov z demokratického tábora som neútočil a vyzýval som k takémuto prístupu aj mojich priaznivcov. Vždy som sa správal a vždy sa budem správať slušne: je to moja kantovská maxima, ktorá je mojim morálnym imperatívom, aj keď sa to v našej spoločnosti veľmi nenosí.

Od začiatku som hovoril, že sa zachovám zodpovedne a nikdy som toto vyhlásenie nemusel korigovať. Dal som svoje slovo – a moje slovo platí. Preto dnes, po zrelej a nie ľahkej úvahe, ale po zvážení všetkých mne dostupných informácii, chcem oznámiť, že z prezidentských volieb odstupujem. Podľa prieskumov, ktoré budú zverejnené v najbližších dňoch, a ktoré budú hovoriť jasnou rečou, nastal čas urobiť tento krok.

Chcem sa poďakovať za podporu všetkým priaznivcom a podporovateľom – v prvom rade mojej manželke Zuzane a celej mojej rodine, mojim kolegom z tímu, dobrovoľníkom po celom Slovensku a aj politickým stranám, ktoré mi vyjadrili podporu. A samozrejme obrovská vďaka patrí všetkým vám, ľuďom, ktorých oslovila moja ponuka nezávislého, nadstraníckeho prezidenta, ktorý háji demokratické hodnoty, slobodu a spravodlivosť. Ešte raz všetkým úprimne ďakujem.

To spájanie síl, o ktorom som hovoril 17. novembra, chcem dnes pretaviť do obsahu: preto dnes vyjadrujem nahlas, verejne a jednoznačne podporu pani Zuzane Čaputovej. Zároveň chcem poprosiť vás, svojich priaznivcov, aby ste aj vy zvážili podporu Zuzane Čaputovej. Teraz už nejde len o nás dvoch, nejde o viac alebo menej významné rozdiely medzi nami: ide o Slovensko, ide doslova o budúcnosť nás všetkých.

Nikdy mi nešlo o osobné ambície. Vždy som mal na pamäti osud Slovenska a verím, že aj toto moje gesto prispeje k tak potrebnej a zásadnej spoločenskej zmene. História ukazuje, že veľké pozitívne zmeny sa u nás diali vtedy, keď sa demokratické sily spojili. Bolo to tak v roku 1989, v toku 1998 a verím, že tomu bude tak aj v roku 2019. V týchto voľbách ide o veľa, do prezidentského úradu nesmieme pustiť predĺženú ruku Roberta Fica ani Vladimíra Mečiara.

Sme na dobrej ceste – ide sa ďalej. 🤞

Robert Mistrík