KTO SOM

Dovoľte mi, aby som sa predstavil. Volám sa Robert Mistrík a som vedec. Narodil som sa 13. augusta roku 1966, môj otec je stavebný inžinier, moja mama učiteľka. Som ženatý a spolu s manželkou Zuzanou vychovávame dvoch synov – dvojičky.

Životopis

Som chlapec z hôr, vyrastal som v Banskej Bystrici a na Donovaloch. Mistrík je na Slovensku známe meno, všetci Mistríkovci pochádzajú z malej dedinky Mistríky pri Donovaloch. Postupne sa rozpŕchli po celom Slovensku a aj do sveta. Som jedným z nich.

Detstvo som strávil behaním po svahoch Nízkych Tatier a v zime som nevypol lyže na kopcoch Veľkej Fatry. Mám rád prírodu, bol som vždy zvedavý chlapec a to sa spojilo v mojom záujme o prírodné vedy. Na konci základnej školy som sa nadchol pre chémiu. V ôsmom ročníku som išiel na chemickú olympiádu a keď som vyhral okresné kolo, mal som pocit, ako keby som získal Nobelovu cenu. Odvtedy viem, že prvé úspechy sú dôležité a dobré školy sú tie, ktoré dokážu v deťoch rozpoznať a podporiť ich talent.

Po gymnáziu som si zvolil štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Začal som som sa venovať vtedy novému trendu využitia počítačov v chemickom výskume. Na vysokej škole ma zastihli aj revolučné udalosti v Novembri 1989. Zapojil som sa do diania, spomínam si, ako sme so skupinou spolužiakov išli presviedčať vedenie podniku Palma, aby sa zapojili do generálneho štrajku.

V čase normalizácie sa so mnou viezol zlý kádrový profil otca – pri previerkach v roku 1970 odmietol „premenovať“ inváziu v auguste roku 1968 na „vstup bratských vojsk“ a celý život na to doplácal. Moja mama nedopadla pri previerkach o nič lepšie. Otec našiel útechu v pomoci druhým, stal sa dobrovoľným záchranárom horskej služby – pri záchrane životov už našťastie išli ideologické prekážky bokom.

Na vysokej škole som spoznal aj svoju budúcu manželku Zuzanu. Pamätám si to presne – ja som bol vedúci študentskej skupiny na povinnej brigáde v Sládkovičove, ona sa prišla ubytovať a s kufrom v ruke si pýtala „pána Mistríka“. Zuzka vyštudovala rovnakú školu a po revolúcii začala pracovať v Rozhlase pre vtedy najpopulárnejšie rádio Rock FM.

Aj na malých dejinách našej rodiny pozorujem, ako sa Slovenskom doslova valili dejiny 20. storočia. Spomínam pritom aj na môjho starého otca, ktorý sa v horách zapojil do Slovenského národného povstania a bol aj jedným z účastníkov známeho pochodu smrti cez Chabenec na jeseň roku 1944.

Pre mňa bol zase zlomový rok 1989. Po ňom som – podobne ako mnohí ďalší z mojej generácie – naplno využil nové možnosti a rozbehol sa do sveta. Doktorát som dokončil na univerzite vo Viedni, kde kedysi pôsobili viacerí držitelia Nobelových cien a viaceré významné osobnosti našich dejín, ako Ján Kollár či T.G. Masaryk. No popravde, na štúdium histórie som tam nemal veľa času – naplno som sa odovzdal vývoju nových algoritmov, ktoré položili základy pre moju vedeckú prácu. Niektoré nápady a myšlienky zo študentských čias rozvíjam dodnes.

Vďaka dobrému vzdelaniu sa mi otvorili dvere do sveta. Odišiel som na stáž do prestížneho výskumného ústavu v USA a v Inštitúte pre štandardy a technológie v štáte Maryland som strávil takmer tri roky.

S manželkou Zuzanou v roku 1995 v New Yorku

Tam som si uvedomil, že môj doterajší výskum má oveľa väčší potenciál, než som si dokázal predstaviť v našom domácom akademickom prostredí. Nikdy nezabudnem, ako ma jedného dňa po návrate z vedeckej konferencie premkol pocit, že som prišiel na nápad svojho života. Predostrel som manželke Zuzke nový plán – vrátime sa domov a založím firmu. Práve v Amerike som pochopil, že je treba nabrať odvahu ísť s kožou na trh. Vždy, keď som sníval, že raz prinesiem svetu niečo unikátne, na realizáciu týchto snov pre mňa existovala len jedna jediná krajina. Tá krajina sa volá Slovensko.

So svojím nápadom som sa zveril môjmu bývalému oponentovi dizertácie a profesorovi na Viedenskej univerzite, ktorý bol mojim vedeckým aj ľudským mentorom. V tej dobe sa v Európe ešte start-upy nenosili a pre pána profesora to bol šok. Nemohol pochopiť, ako môže niekto zahodiť dobre rozbehnutú vedeckú kariéru v Amerike a urobiť pre vedca niečo tak nedôstojné, ako založiť firmu. Dokonca zašiel za mojou mamou a prosil ju, aby mi túto nerozvážnosť vyhovorila. No ja som bol už rozhodnutý – išiel som si za svojím snom a v roku 1998 som na Slovensku založil spoločnosť HighChem.

S firmou to išlo spočiatku pomaly. Z podstaty našich technológií nie je možné rásť míľovými skokmi, výskum v hmotnostnej spektrometrii a pridružených oblastiach ako biochémia, farmácia, potravinárstvo, environmentálne vedy, či kriminalistika si vyžaduje dlhoročnú trpezlivú prácu. Nikdy sme však nepociťovali, že byť zo Slovenska je nevýhodou – pretože ak máte v rukách tie správne technológie a rozumiete tomu, čo robíte, pre civilizovaný svet nie je podstatné, odkiaľ ste. Doma sme nikdy neobchodovali so štátom, nikdy sme sa nemuseli v biznise odvolávať na nedodržanie zmlúv, žijeme vo svete, kde sa dohody dodržujú a dané slovo platí, sme nezávislí a slobodní.

Za 30 rokov som vo vede dosiahol pomerne veľa úspechov. Podieľal som sa na medzinárodných projektoch so zameraním na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka. V roku 2007 mi bol v USA priznaný patent na identifikáciu látok, ktorý je základom pre hľadanie nových diagnostických markerov zákerných chorôb. V roku 2009 som sa stal laureátom vedeckej ceny Hlava Roka za najvýznamnejšiu inováciu. Prednášal som na prestížnych konferenciách a univerzitách po celom svete, som členom medzinárodných vedeckých organizácii.

V roku 2012 som bol zvolený a v roku 2014 znovuzvolený za člena riaditeľov svetovej Metabolomickej spoločnosti, čo sa doposiaľ nepodarilo nikomu zo strednej a východnej Európy. Azda najväčší úspech sa dostavil v roku 2016, keď sme spolu s lídrami v oblasti metabolomiky publikovali článok v časopise Nature Biotechnology, jednom z najvýznamnejších vedeckých časopisov na svete.

Prezentujem výsledky našej spoločnosti na konferencii v Bratislave v roku 2016

Spoločne s mojimi kolegami sa nám dlhoročnou poctivou vedecko-výskumnou prácou podarilo prepracovať medzi svetovú špičku v oblasti identifikácie látok s využitím hmotnostnej spektrometrie. Zoznam referencií vo svetových karentovaných časopisoch na využitie našich technológií dosahuje stovku položiek. Naše riešenia dodnes našli uplatnenie vo viac ako dvoch tisíckach laboratórií na celom svete. Vyvinuli sme aj unikátnu databázu s názvom mzCloud, ktorá umožňuje identifikáciu ľudských metabolitov, liečiv, dopingových látok a environmentálnych kontaminantov. Medzi jej používateľov patria firmy ako Apple, Nike, Coca-Cola a stovky ďalších.
Priatelia a známi sa ma občas pýtajú, čo také som vlastne objavil a ako to konkrétne pomohlo ľuďom? Vysvetľujem, že vďaka našim technológiám prichádzajú na svet nové lieky na zákerné choroby, vznikajú nové riešenia na ekologické problémy, zlepšuje sa kvalita vody a potravín. Takto priamo či nepriamo pomáhame stovkám miliónom ľudí na celom svete, prispeli sme k záchrane nejedného života. Je však aj jeden celkom konkrétny a na Slovensku všeobecne známy prípad, v ktorom som ako vedec a expert na metabolomiku zohral istú úlohu.

Možno si spomínate, ako v lete a na jeseň roku 2017 celé Slovensko prežívalo spolu s naším olympionikom Matejom Tóthom jeho obvinenie z dopingu. Uvedomil som si, že vďaka mojej práci dokážem poskytnúť potrebné dôkazy na očistenie jeho mena a ponúkol som Matejovi Tóthovi pomoc. Zabojovali sme, expertné posudky nášho tímu nakoniec uznala aj Medzinárodná atletická federácia (IAAF) a obvinenie zrušila. Pre Mateja to bola vec zachovania cti, pre mňa pomoc kolegovi-športovcovi z Dukly Banská Bystrice. Sám som totiž v mladosti robil v Dukle atletiku, za svoj podiel zbavenia Mateja Tótha podozrenia z dopingu som od Vojenského športového centra Dukla získal aj mimoriadne poďakovanie. Najväčším zadosťučinením pre mňa však je, že naša práca pomohla slušnému človeku.

V živote som nazbieral aj priame politické skúsenosti. V roku 2009 som spoluzakladal stranu SaS s ambíciou priniesť do politiky viac odbornosti a rozumu. Pomohol som vtedy na nohy úspešnej strane, postupne sa v nej zišli ľudia, ktorí robili dobrú prácu. Časom som si však uvedomil, že človek sa nemôže poriadne venovať dvom veciam naraz. Preto som ani nekandidoval do parlamentu, zo strany SaS som sa napokon v roku 2012 rozhodol odísť a naplno sa venovať svojej práci.

Politike som však nadlho neušiel – prišiel čas, keď som sa musel opäť výrazne občiansky angažovať. Išlo o kauzu prerozdeľovania eurofondov na vedu a výskum – a verte mi, bolo to plávanie proti silnému prúdu. Ako jeden z mála slovenských vedcov som sa otvorene postavil proti škandalóznym praktikám, čo vyústilo až do odvolania ministra školstva.

Môj životný príbeh ukazuje, že sa dokážem postaviť na stranu pravdy. Mám skúsenosti zo zahraničia, zažil som úspechy aj súťaž v komerčnej sfére. Viem zabojovať, mám nadhľad a nie som ani politicky úplne neskúsený. Vďaka mojej práci jasne vidím, ako rýchlo sa svet hýbe dopredu.– a veľmi mi záleží na tom, aby Slovensku neušiel vlak. Chcem, aby naša krajina naplno využila svoj potenciál, chcem, aby ľudia na Slovensku konečne pocítili výsledky svojej tvrdej práce. Preto som sa rozhodol, že budem kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky.

1. januára 2018 preberám z rúk prezidenta Andreja Kisku vysoké štátne vyznamnenie – Pribinov kríž 1. triedy

Mojím politickým vzorom je Milan Rastislav Štefánik. Bol to veľký politik, ale aj nadaný vedec – práve on povedal, že malé národy sa dokážu presadiť vo svete vďaka vzdelaným ľuďom, vedeckému poznaniu a umeniu. Som odhodlaný byť prezidentom, ktorý bude tento odkaz ďalej rozvíjať.

Robert Mistrík